Predstavujeme vám Soľnobanský toliar – pamätnú mincu inšpirovanú starými platidlami (grajciarmi a toliarmi) z konca 18. a začiatku 19. storočia, ktoré sa využívali počas panovania cisára Františka II. Habsburského aj na našom území. Tohto panovníka sme si vybrali preto, lebo v roku 1799 schválil dôležitú listinu, ktorou zriadil osadu tvorenú pracovníkmi Soľnej Bane žijúcich v jej okolí s vlastným štatútom a policajným poriadkom. V obci platila rovnoprávnosť pred zákonom. Obec bola vyňatá spod zemepanských súdov, mala vlastné súdnictvo pre nižšie previnenia a bola oslobodená od vojenských povinností. V roku 2019 sme oslávili presne 220 rokov od schválenia tejto listiny a pripomenuli sme si to vyrazením prvej pamätnej mince v dvoch edíciách (prevedenie Ag a ZAMAC).

SOĽNOBANSKÝ TOLIAR NÁJDETE V NAŠOM MÚZEU
A V MESTSKOM INFORMAČNOM CENTRE (HLAVNÁ 67, PREŠOV)

Toliar (po nemecky dnes Taler, pôvodne po nemecky Thaler) bola veľká strieborná minca razená vo viacerých obmenách v rôznych štátoch (vrátane Uhorska). Prvý toliar bol vyrazený koncom 15. storočia v Tirolsku. Pre nedostatok zlata mal nahradiť mince zo zlata. Pôvodný názov mincí tohto typu znel Guldiner alebo Guldengroschen, názov Thaler (dnes po slovensky toliar) sa začal používať až v 16. storočí podľa toliara z Jáchymova (po nemecky Joachimsthaler). Označenie toliar sa veľmi rýchlo rozšírilo po celej nemecky hovoriacej oblasti a odtiaľ ďalej ako dolár aj do Ameriky a podobne.

František II. Habsburský sa narodil ako prvorodený syn toskánskeho veľkovojvodu Leopolda a jeho manželky Márie Ludoviky Španielskej. Od detstva bola mladému arcivojvodovi vlastná prirodzená inteligencia a usilovnosť, ktorými nahrádzal nedostatok talentu k politike a riadeniu krajiny. Zaujímali ho prírodné vedy (najmä botanika), ale aj umenie a cestovanie. V roku 1780 zomrela jeho babička, česká a uhorská kráľovná Mária Terézia, a jej následníkom sa stal najstarší syn Jozef II. Tento pokrokový vládca však zostal aj po dvoch manželstvách bezdetný. Svojho synovca Františka si obľúbil a začal s ním počítať ako s následníkom. Našiel mu tiež vhodnú manželku, 6. januára 1788 sa ňou vo Viedni stala Alžbeta Wilhelmína Württemberská, ktorá ale zomrela už dva roky po svadbe. Po smrti Jozefa II. v roku 1790 riadil František štátne záležitosti do tej doby, než z Florencie prišiel jeho otec Leopold, ktorý bol po svojom bratovi právoplatným následníkom trónu. V marci 1791 sa František oženil druhýkrát, tentoraz so svojou sesternicou Máriou Teréziou Neapolsko-Sicílskou (*1772 †1807). Takto blízke príbuzenské vzťahy v manželstve spôsobili, že väčšina Františkových detí boli postihnuté s genetickou degeneráciou a iba časť z nich bola schopná samostatnej existencie. Z tohto inak veľmi šťastného a harmonického manželstva vzišlo dvanásť detí.

Po úmrtí jeho otca Leopolda II. v marci 1792, nastúpil na trón František ako cisár František II. Jeho korunovácie sa uskutočnili počas letných mesiacov v roku 1792: uhorská, česká a tiež korunovácia za rímskeho cisára. Počas svojej vlády sa stal medzi ľudom populárnym panovníkom. Obdobie jeho panovania bolo poznačené expanzívnou politikou Napoleona Bonaparta. Ako odpoveď na Napoleonovo vyhlásenie francúzskeho cisárstva v r. 1804 bolo 11. augusta vyhlásené rakúske cisárstvo a panovník prijal dedičný titul rakúskeho cisára (ako František I.). 6. augusta 1806 sa vzdal koruny cisára Svätej rímskej ríše, prehlásil rímsku cisársku hodnosť za zrušenú a oznámil jej zánik. Jeho vláda sa tak od tohto dátumu formálne obmedzila iba na rakúske rodové dŕžavy a na české a uhorské kráľovstvo. V roku 1808 sa oženil tretí raz a jeho manželkou sa stala sesternica Mária Ludovika Modenská (1787 † 1816). Štvrtýkrát sa oženil v roku 1816 s Karolínou Augustou Bavorskou (1792 †1873), dcérou bavorského kráľa Maximiliána Jozefa I. a Wilhemíny Augusty Hesensko-Darmstadtskej. Obe tieto manželstvá boli bezdetné. V roku 1830 sa cisár dočkal prvého vnuka Františka, neskoršieho cisára Františka Jozefa I. František II. zomiera 2. marca 1835 (67 rokov) vo Viedni a pochovaný je v kostole kapucínov vo Viedni v Kapucínskej krypte (oficiálne pohrebisko príslušníkov habsburského a habsbursko-lotrinského rodu).

My, František Prvý, z Božej milosti cisár Rakúska, kráľ Jeruzalema, Uhorska, Čiech, Dalmácie, Chorvátska, Slavónska, Galície a Ladomirska, arcivojvoda rakúsky, vojvoda lotrinský, salzburský, würzburský, štajerský, korutánsky a kranský, veľkovojvoda krakovský, princ transylvánsky, markgróf moravský, vojvoda sandomierzsky, mazovský, lublinský a sliezsky, saský a benátsky, princ berchtesgadenský a mergentheimsky, markgróf Dolnej Lužice a Istrie.

Edícia 2019

Predná strana toliara zobrazuje sklad soli v Solivare, ktorý bol architektonicky najimpozantnejším objektom celého areálu a tvoril dominantu bývalého Solivaru. Sklad po stáročia slúžil na uskladnenie, manipuláciu či distribúciu soli.

Zadná strana toliara zobrazuje symbol Habsburgovcov – dvojhlavého orla s kráľovskou korunou, ktorý drží meč a kráľovské žezlo (takýto motív sa používal na grajciaroch v rokoch 1792 – 1835). Roky 1799 – 2019 pripomínajú jubilejné 220. výročie udelenia listiny cisárom Františkom II. Habsburským, ktorou zriadil osadu tvorenú pracovníkmi Soľnej Bane s vlastným štatútom.

Pamätná minca má priemer 40 mm a bola vyrobená v dvoch limitovaných edíciách:
1. minca zo zliatiny zinku a hliníka (ZAMAC) s patinovanou povrchovou úpravou (starostriebro) v počte 1500 ks,
2. minca z rýdzeho striebra (Ag 999/1000) s váhou 1 unce (31,1 g) a vyrazenou puncovou značkou v počte 49 ks.